Kto je lenfrivolitky?

Volám sa Lenka a pochádzam zo Slovenska. Už 5 rokov žijem v Čechách, ale s Češtinou sa moc nekamarátim. Väčšinou to skĺzne do zvláštnej skomileniny oboch jazykov a niekedy sa v nej nevyznám ani ja.

Ako vznikla značka lenfrivolitky?

Cesta k nej nebola jednoduchá a už vôbec nie priamočiara. Radím sa medzi hypersenzitívnych ľudí a preto pri ničom dlho nevydržím. Vždy som to brala ako nyvýhodu, až som si jedného dňa povedala, že to bude moja super schopnosť, z ktorej teraz čerpám.

Ale aby som išla pekne po poriadku. 

Ručným prácam som sa začala venovať keď mi bolo 6 rokov. Začalo to pletením, pridali sa korálky, háčkovanie, vyšívanie a vlastne čokoľvek čo som sa bola schopná podľa časopisu Dorka alebo kníh z knižnice naučiť. V 14 rokoch som okúsila tajomstvo paličkovanej čipky a tejto krásnej technike som prepadla naplno. Všetko ostatné išlo bokom. Ale nie úplne. Aj popri tom som skúšala nové veci. A neuveríte to paličkovanie mi vydržalo neuveriteľných 16 rokov. 

Samozrejme sa občas objavila nejaká ta kríza alebo obdobie kedy jednoducho nebol priestor na paličkovanie. Hlavne popri vysokej škole. Vyštudovala som Dejiny výtvarného umenia v Bratislave a v Olomouci, takže k umeniu a remeslu mám naozaj blízko.

Frivolitky som opáčila prvý krát, keď som bola v Bratislave. Avšak technika ma neoslovila a úprimne ani to obracanie uzlíkov mi moc nešlo. Tak som to odložila a člnky odtvedy so mnou putovali všade kam som sa sťahovala. Veď raz možno. Neskôr som si zakúpila aj ihly na frivolitkovanie, pretože s nimi to malo ísť o niečo jednoduchšie. Skončili presne rovnako ako člnky.

Ich čas prišiel až minulý rok v marci, keď som mala potrebu učiť sa nové veci a osvojiť si techniky, ktoré som sa už dávno chcela naučiť. A ono to šlo. Obracanie uzlíkov už nebol problém. Tak som vytvorila niekoľko jednoduchých kvetiniek a člnky som opäť odložila. 

V decembri, kedy sme nemohli cestovať na Slovensko, som chcela rodine a pár známim pripojiť k pozdravom aj nejakú tú maličkosť. Voľba padla na frivolitku. Vyrobila som pár hviezdičiek, anjelikov a technike som prepadla naplno.

Aby ste si nemysleli. Už niekoľko týždňov predtým som hľadala techniku, ktorá nebude náročná na počet pomôck a jednoducho si ich zablím napríkla do kabelky alebo batoha. Zároveň nebude vároba jednej veci trvať celé dni a týždne (ale aj to sa môže občas stať). Chcela som niečo v čom sa bude zdokonalovať popri materskej a pri čom si aspoň trocha oddýchnem.

Vyhrala frivolitka. Ale to neznamená, že sa iným technikám občas nevenuje.