Ako som sa dopracovala k vlastnej galantérii

Nie nie, neotváram predajňu:))

Poznáte to, prídete do obchodu a tam na vás žmurkajú topánky, alebo swarovkého kryštály, alebo kabelky,alebo...a volajú:"Potrebuješ nás !"...

Tak na mňa tam kukajú klbká vlny a šepkajú:"Takúto ako ja ešte nemáš, pozri aká som kvalitná, a nádherne farebnáááááá....ešte nevieš čo so mnou, ale ty na to časom prídešššššššššššššššššš! :))

Pod posteľou mám  dva veľké boxy natlačené klbkami. Keď som ich naplnila, znášala som domov ďalšie a ďalšie. A keď bola akcia, raz tolko.

A ani som si nevšimla, že mením byt na vlastnú galantérku.

Nie nie, toto nie som ja:)) ale evidentne single...

Motivácia bola aj taká, že musím byť pripravená na každú zákazku. Ale keď si jedna pani objednala čisté merino, alpaku a hodváb(tieto priadze sú nepomerne drahšie ako bežná syntetika) a ja som vysolila za balík skoro 1O0 euro a za  50 eur mi zostalo "skladom", spamatala som sa. Uvedomila som si, že vlnu zhromažďujem, a nemám kedy ju míňať rovnakým tempom.

Takýmto štýlom si zapracem byt a aj tak nebudem mať to, čo je práve žiadané.

Hihi, ani toto nie som ja:))) (I keď vyzerá dobre...tá vlna:)

Usekla som to pred 7 mesiacmi a priznám sa, odvtedy som podľahla pokušeniu iba raz (bože odpusť mi!! :))

(Nerátam vlnu, ktorú  musím objednávať kvôli zákazkám).

Vlnu som začala míňať, vyrábam všetko o čo je záujem a čo mám overené.

Milión variácií rukavíc, papúč a papučiek, nákrčníkov..............